20.10.2008 Výletik na Turniská

Je piatok 13. a v Margecanoch sa zbiehajú mráčky.
Naša štvorčlenná skupina je konečne kompletná David Šatánek, Kuko Kostka a bratia Klimovci.
Kým sme prišli do Kojšova už kvalitne prší a nás čaká ešte cca hodinka chôdze. Po chvíľke váhania v autobusovej zastávke sme sa konečne osmelili a vyrážame do ustáleného počasia.
Komická vychádzka trvala hodinku a my sme na kašu mokrí, ale konečne pod krásnou Klenbou. Dlho neváham a už si obúvam svoje Karmy, rozliezam sa na suchých kameňoch pod klenbou. „Čo chceš liezť?“ padla otázka do plena.
Jednoznačne odpovedám Požičovňu. Nádherná stredom klenby ťahajúca sa špára.
Môj nádejný flash sa skončil dva kroky od topky, ale nebol zbytočný, zrazu majú všetci oblečené sedáky a nastáva kolotoč: ja, David, Juro, Kuko, ja, David, Juro, Kuko, . . . . .
Nakoniec všetkých cestá púšťa. Už je celkom tma a my dopĺňame cukry, tuky, ... Okolo 21:00 „Čo s načatým večerom?“
„Poďme bouldrovať!“ Nahadzujeme čelovky.
David nás oboznámil s miestnym skvostom a kolotoč sa opäť rozbehol. Pekne uťahaní ideme spať.
Po piatku logicky prichádza sobota, ale nie taká upršaná ako piatok, práveže pekná slnečná. Skala uschla a to nám umožnila ísť každý svojím smerom.
Kuko skúšal 3Bit 10-, David Kalváriu 10-/10 a ja s bráchom sme si liezli tie svoje deviatky. Nedeľa bola taktiež plodná: my zase tie svoje deviatky, Davidovi sa podarilo zdolať Kalváriu a Kuko padal v nepríjemnom skoku v 3Bite.
Opäť dopĺňame cukry, tuky, ... a môžeme sa baliť domov.
Zase nás podržali lezečky mammut a nesklamali laná ani sedáky.

(s.klimo)

 

19.9.2008 Leto 2008 na skalách (Rodellar, španielsko)

Do Španielska, konkrétne do Rodellaru, som vycestoval v plovičke leta, 23 júla. Cestoval som s obavami, pretože skoro celý mesiac pred výjazdom som neliezol na skalách pre zlomený prst na nohe. Vedel som, že prvé dni v dlhých, previsnutých a vytrvalostných cestách, po jari strávenej v kratšom a kolmejšom teréne a mesačnej pauze, nebudú ľahké. Čakali na mňa však viac než tri mesiace lezenia.

Z Bratilavy som letel do Barcelony-Girony, odtial som sa dostal po miernych oštarách a kombináciách autobusom do Barbastra, kde ma už očakávali Ola Taistra, Sebastian Wutke a Szymon Jakubovsky z Poľska.

Dal som na rady Oli a začal som liezť veľa ľahších ciest, aby som nazbieral metre a nabral vytrvalosť, ktorá mi veľmi chýbala. V Rodellari nám vtedy akurát udreli tropické horúčavy – okolo 36˚ C, teda nič ťažké sa ani tak liezť nedalo.
Po týždni strávenom v Rodellari sme na jeden deň navštívili zlepencovú oblasť Margalef. Fantastické miesto, lezenie hlavne po dierkach, množstvo ciest...a priehrada s neuveriteľne teplou vodou na kúpanie.
V priebehu dňa sme tu preliezli niekolko ciest do 7c na OS.

Po návrate do Rodellaru sme sa zamerali na dva sektory – Las Ventanas, kde sú previsnuté, silovo-vytrvalostné cesty s množstvom ciaglov, v ktorých sa da super klinovať.

18.6.2008 Jožo Krištoffy preliezol svoje prvé 8c

Yeaaaaah!!! – ozvalo sa v sobotu v rakúskom Adlitzgräbene. Jozef Krištoffy v sobotu 7.6. zabojoval pri nie veľmi ideálnych podmienkach a podarilo sa mu preliezť cestu „Selbst ist das kind“ 8c, ktorá sa nachádza v sektore Tschak-bumm.
Je to jeho prvá cesta tejto obtiažnosti a veríme, že pribudnú ďalšie.

Tu je „story“ ako to cele prebiehalo:
Iste mnohí z Vás poznajú situáciu, keď šípkou dolu sa posúvate v zozname mien v telefóne a hľadáte kombináciu lezec+auto, o chvíľu aj nájdete, ale ďalšia podmienka je zdrvujúca – aspoň 2 dni voľna a ochota ísť do Adlitzgräbenu.
Miniete polovicu voľných minúť a kroky v ceste si môžte stále opakovať len v hlave... Mne sa taká situácia stala neraz. No tentoraz som sa vybral do Adlitzgräbenu aj napriek tomu všetkému vo viere, že tam niekoho stretnem. No i v sobotu som tam stretol grupu asi 10 rakúskych lezcov v sektore Tschak-bumm, ktorí boli takí ochotní a v mojich ostrých pokusoch ma odistili.
Vlastne v ten deň to boli moje prvé ostré pokusy v tejto ceste. Moje lano Revelation od firmy Mammut mi tu viselo celú noc a tu sa osvedčila novodobá technológia Super-dry, ktorá zabránila, aby lano bolo totálne mokré po nočnom daždi. Prvý pokus bol nie zlý, ale pre vlhké lišty som skončil v 2. bouldry, v druhom pokuse som začal veriť, že by som to pri ďalšej návšteve Adlitzgräbenu a pri lepšom počasí aj mohol preliezť (spadol som 5 krokov pred dobrým chytom, po ktorom je už len dolez).
Nečakane som sa rozhodol, že tento deň by som sa mohol zviesť domov s českými kamarátmi, ktorých som tu stretol a teda dám ešte rýchlo jeden ozrejmovací, no ale predsa len ostrý pokus, čo to len dá. Krátke slnko a vetrík presušili lišty a ja som sa po chvíli ocitol v madle po prelezení všetkých ťažkých krokov, už len jeden ošemetný krok a ďalších 5 pomerne ľahkých, ale len vtedy ak sú chyty suché. Tu bola vo výleze voda. Z vedľajšej cesty som začul od akejsi rakúskej lezkyne „good luck“... Po maximálnom odhodlaní a boji zubami aj nechtami sa mi podarilo napokon vyštverať na policu a zapnuť zlaňák, no uveril som až o dva dni :)

(j. krištoffy)

24.4.2008 Bongiorno sezóna 2008 (Ferrentilo, IT)

Celý náš odchod do Talianska bol spojený s chaosom a stresom, keď sa na poslednú chvíľu všetko skomplikovalo. Nakoniec sme sa v zostave ja – Jožo Krištoffy a Dávid Šatánek v sobotou, 29. marca stretli na bratislavskom letisku čakajúc na lietadlo do Ríma a na viac ako 3 týždne lezenia v oblasti Ferentillo.
Dvaja lezci zbalení na 3 týždne a hmotnostný limit 20kg...
po menších oštarách na check-ine, sme sa dostali do lietadla s trocha objemnejšou príručnou batožinou.
Dvomi vlakmi a autobusom sme sa podvečer dostali do dedinky Ferentillo. Odtiaľ polhodinku na nohách na miesto kde sme spali. Dorazili sme tam o 19. hodine so zničenými nohami, rozložili stan a zaľahli.
Nasledovný deň sme hneď ráno, celý netrpezlivý išli liezť.
Pre mňa to bol prvý tohtoročný dotyk so skalou a rozliezanie po zime strávenej na stenách, no Dávid sem prišiel v plnej forme, pretože pred našim výjazdom strávil 2 týždne v slovinskej oblasti Misja pec.hneď prvé dni sme preliezli niekoľko 7b-čiek a padli aj prvé 8a-áčka – u mňa Bird a Misssing a Dávid k nim pridal ešte aj Mandela superstar.

          

1.4.2008 Velkonočný boulder POĽSKO

Je po sviatkoch, kilká pribudli, ale my sme sa rozhodli vyskúšať, že čo robí chladné počasie s pieskovcom.

Hneď po príchode sme sa rozhodli prejsť. Natrafili sme na príjemnú uličku skrývajúcu prekrásne bouldre. Boli už dlho nelezené, čo si vyžadovalo namáhavé čistenie a vymýšľanie.

V prvom bouldri (Bjork) sme nešťastne a nechcene vydrobili malú lištu, ktorá celkom zjednodušila pôvodný problém, ale aj pôvodný ide...:))
Druhý boulder (Kamikadze) nám dal riadne zabrať. Už len odlepenie od zeme dá riadne zabrať najmä netrénovaným jedincom. Keď sa vám to podarí prichádza technická časť bouldra a to nasadnutie na nohu a pohupovanie po hrane a skok do obliny.
Keď sme sa rozliezli išli sme pozrieť staré resty pod cestu ku rieke. Ako prvý sme preliezli nádherný a vcelku aj vysoký boulder s najťažším krokom na záver. Namotivovaný tým ako to dnes drží sme sa vybrali vyskúšať traverz (20 krokov) z ktorých posledných 8 je za 7b.
Skúšal som to už v lete, ale vtedy bolo ešte veľmi teplo... Prvý pokus, dostávam do tela tie správne pohyby, ale padám ako obvykle.
Druhý pokus, zamotám sa, no pokým sa spamätám držím poslednú oblinku a lištu. Už len formálny pohup do madla, a môžme ísť späť domov tlačiť šunku a klobáskuJ)

(D. Šatánek)

14.3.2008 Bardejovská Boulderaction 2008

V sobotu 8.3.2008 sa na Bardejovskej bouldrovke stretlo 25 mužov a 3 ženy od Bratislavy po Humenné. Na pretekárov čakalo 7 kvalifikačných a 3 finálové bouldre z dielne Davida Šatánka a Matúša Rodáka. V kvalifikácii mali pretekári čas 3 hodiny na 7 bouldrov rôzneho charakteru, od stropu, cez kút, po rebriny :). Všetkých 7 bouldrov dalo 14 pretekárov z toho 10 postupovalo do finále, kde mali pretekári 5 minút na boulder a 5 minút na oddych. Z finalistov najlepšie zaliezol Ondro "Humpi" Švub za ním na druhom mieste Martin "Šebo" Šebeš a na treťom mieste sa umiestnil Matúš "Kuko" Kostka. Ženy pre malý počet pretekárok finále nemali a tak rozhodlo poradie z kvalifikácie. Večer po pretekoch nasledovala prednáška "Šeba"  a "Mroky"-ho o bouldrovom výjazde v Indii. Na druhý deň sa za nakoniec slnečného počasia bouldrovalo v Polských Czieskowiciach.

Vecnými cenami prispeli: Alpha Sport Mammut a Sport Rysy

Výsledky muži:
1. Švub Ondrej, CCCBBB
2. Šebeš Martin, Metropol Košice
3. Matúš Kostka, HK Jasná-Liptovký Mikuláš 4. Gellé Robin, Poprad 5. Marek Michal, ClimBeer Team 6. Švub Matej, CCCBBB 7. Marek Lukáš, ClimBeer Team 8. Klimo Stano, HK Direct-Bytča 9. Kandrík Mojo, ClimBeer Team 10. Gefert Matúš, James BardKlub

Výsledky ženy:
1. Semenová Alex, Metropol Košice
2. Frániková Martina, Rozlomity Košice
3. Bírová Zdenka, Boulderoom Team

(Matúš "Kuko" Kostka)

9.3.2008 Zimná príprava Joža Krištoffyho

Počas mojej  7 mesiacov trvajúcej sezóny som cestoval a liezol v rôznych kútoch od slovenského Višňového cez Taliansko, Rakúsko, Slovinsko, Francúzsko, až po dva a pol tisíca km vzdialeného Španielska. Tu som zavŕšil moju lezeckú sezónu, cez ktorú som nazbieral mnoho nových a príjemných zážitkov a získal veľa cenných engramov aj vďaka trpezlivým spolulezcom, ktorými vo väčšine prípadov boli Aleksandra Taistra, Sebastián Wutke a Jožo Santus.
Po návrate zo Španielska na konci októbra však prišiel čas uzavrieť sezónu. Nasledoval oddych, ktorého cieľom bolo fyzicky, ale aj psychicky sa zregenerovať a získať novú motiváciu pre nadchádzajúci tréning a na ďalšiu sezónu.
Zo začiatku som nerobil nič, len oddychoval, myslím nič fyzické, lebo v škole som dobiehal všetko, čo som  vymeškal, pretože sa blížilo skúškové... no po pár dňoch som sa začal rozliezať na stene a postupne zvyšovať intenzitu tréningov ako na stene, tak aj v posilňovni. Môj tréning bude končiť približne v polovici marca a potom už začínam naplno liezť na  skalách.
Tréningovú zimu som strávil kde inde, ako na najlepších bouldrovkách na Slovensku, ktorými sú K2 Žilina a bouldrovka v športovej hale v Martine, ale taktiež na najlepšej veľkej stene - HK Manín Považská Bystrica. Na stenách, ale aj v posilňovni, bola mojim trpezlivým trénerom, ale aj tréningovým partnerom Ola Taistra, ktorej vďačím za systematické plánovanie môjho tréningu a tiež za mnoho cenných a dôležitých rád.
Blíži sa jar a tým aj koniec pobytu v zapotených a zaprášených posilňovniach a stenách a nastupuje to druhé obdobie, pre ktoré sme všetko toto museli podstúpiť, píšem “museli“, ale pre mňa je tréning neoddeliteľnou súčasťou lezenia, ktorá mi svojim spôsobom tiež robí radosť ;)

(j.kryštoffy)

1.12.2007 Jožo Krištoffy a jeho sezóna 2007
Moja sezóna začala na prelome marca a apríla, keď som odcestoval liezť na tri týždne do Ferentilla -Taliansko.
Po zimnom tréningu bolo cieľom tohto výjazdu rozliezť sa pred lezením vo Višňovom. Liezol som tu veľa ľahších ciest, aby sa môj pohyb stal elastickejší, ale neskôr som sa pustil aj do obtiažnejších problémov. Najviac ma hnevalo keď som posledný deň spadol z pod zlaňáka Resistancie atipica 8b, no preliezol som aspoň Uomo civile 8a+, Mandela superstar 8a a mnoho ľahších ciest do 7c+.
Po návrate na Slovensko som liezol vo Višňovom, kde som preliezol Makarón 8b.
Prvé júnové dni som strávil na Semmeringu. Bol to krátky výjazd, tak som sa rozhodol liezť veľa a nekoncentrovať sa na nič špeciálne. Sektor Monster bol pre mňa priateľský a v priebehu dvoch dní som rýchlo preliezol Existenzialminimum – verlalng 8a PP a Out of work 8a PP.